Gruzínske Vianoce

Včera som oslávila s gruzínskymi kamarátmi Vianoce. Vychystali sme sa na novoročný ohňostroj, ktorý je organizovaný mestom každý rok. Ohňostroj bol veľkolepý. Jediná škoda je, že sme kvôli budove pred nami videli len polovicu vizualizácie. Cestou sme sa zasekli v tramvaji. Mala som pocit, že celá Praha "cestuje" za ohňostrojom :D Cesty boli preplnené, tramvaj takmer praskla a po chodníkoch sa nedalo chodiť. V tramvaji mi začalo dochádzať, že ohňostroj nestihneme. Bolo za minútu šesť. Keď sme o šiestej počuli v tramvaji prvé rany ohňostroju, zdesene sme sa na seba pozreli... Našťastie "tramvaj pán" otvoril dvere mimo zastávku a v ten moment sa začali preteky. Bežala som ako jamajský bežec (teda aspoň tak som sa cítila).

Po ohňostroji sme sa trošičku prešli, sadli sme si na terasu a dali si čaj. Trošičku nám vyhladlo a baby navrhli gruzínsku reštauráciu- Irma Guga. Ja som sa nebránila. Neexistuje nič lepšie ako dobrá spoločnosť a výborné jedlo. Výber jedla som nechala na "domácich". Vybrali Mtsvadi, Khachapuri a Satsebeli- všetko vidíte na obrázku nižšie.

Mtsvadi (mcvadi) sú kúsky bravčového mäsa, prekladané cibuľou. Cibuľka bola podľa mňa naložená v octe, pretože mala kyslastú chuť a tým výborne vyvážila chuť mäsa. Mäso bolo posypané zmesou koriandru, petržlenu a granátovým jablkom.

Khachapuri (chačapuri) je "chlebík" plnený syrom (robí sa na rôzne spôsoby) a je natretý maslom. Priznám sa, že som lepšie chačapuri v Prahe ešte nejedla.

Satsebeli (sacebeli) je paradajková omáčka dochutená cesnakom s jemnou chuťou koriandru v pozadí. Výborne sa hodí k mcvadi a chačapuri.

Dievčat som sa na večeri aj pýtala, či je chuť naozaj taká autentická ako v Gruzínsku. Veľmi reštauráciu chválili a povedali, že kuchár je pravdepodobne Gruzínec.

Po príchode domov som sa pýtala na vianočné tradície v Gruzínsku. Vianoce a Nový rok oslavujú v jeden deň. Najviac ma však zaujala tradícia Bedoba. V preklade do angličtiny som to pochopila ako "Deň šťastia". Oslavuje sa 2. januára a stará tradícia hovorí o tom, že taká, aká je Bedoba, taký bude celý nasledujúci rok. Všakže vám to niečo pripomína... :)

Prvý hosť, ktorý vstúpi do domu v čase Bedoby- Mekvle, prináša do domu bohatstvo, radosť a šťastie. Kedže som trvala na tom, aby sme si po polnoci urobili vlastnú Bedobu, Mekvle vstúpil do domu pravou nohou a po všetkých kútoch porozhadzoval cukríky na znak "sladkého" Nového roku. Ja som len výskala a skákala ako malé dieťa, pretože tradície mám veľmi rada. A navyše ak sú takéto pozitívne, ešte väčšia radosť...

Gruzínci sú veľmi pohostinný národ. To čo je na stole, je určené pre všetkých. Nie je dokonca slušné sa pýtať, či si môžete z jedla zobrať. Je to jednoducho na stole a ak ich nechcete uraziť, nikdy sa v ich prítomnosti nepýtajte :)

Ich písmo je veľmi zaujímavé. Od prvého momentu ma fascinuje. Pripomína mi to maľovanku a vyvoláva mi úsmev na tvári. Ak sa budete niekedy nudiť, pozrite si gruzínske písmo, je pozitívne a nikde inde na svete také písmo nenájdete. Je totiž jedinečné a používa sa iba na území Gruzínska.

Prajem Vám krásny večer :)